slovak

Rád sa učím (aj jazyky). Z jazykov ovládam niekoľko, niektoré viac, iné menej. Jeden z mojich najobľúbenejších ja ten anglický.

Pamätám sa – mám to i dnes pred očami, ako som sa ako prvý prihlásil na angličtinu v Gymnáziu, keď nás hneď prvý deň rozdeľovali na „nemčinárov“ a „angličtinárov“. Dlho som bol jediný, až sa konečne pridal aj jeden spolužiak – kamarát. Viac sa nehlásil nikto. Z „opačného tábora“ som počul hlasné výkriky: „Ty si rozum stratil? Načo ti bude angličtina? Kde to chceš používať?“ Je potrebné dodať, že sa písal rok 1979 – a to boli trošku iné časy.

Od tej doby už prešlo veľa rokov. Podarilo sa mi byť medzi prvými, ktorí zložili skúšku „First Cambridge Certificate“ aj na základe výsledkov celej skupiny potom vznikol aj u nás British Council.

Veľa rokov som pracoval s Angličanmi a Američanmi a v jazyku sa postupne zdokonaľoval. Stretol som dokonca aj toho človeka, ktorý ma poučoval pri tom výbere v Gymnáziu. Tentoraz ale jeho poznámka znela trošku ináč: „Tebe je dobre, ty vieš po anglicky“…

Nuž, nie každý má také šťastie, alebo ak chcete talent na jazyky. A to je aj dôvod, pre ktorý som sa rozhodol, že budem písať, keď mi to čas dovolí.

Niekedy si myslím, že „Slovák“ už nemá šancu rozumieť ani slovenskej televízii, rádiu, či novinám. Smutné ale je, že mnohokrát ani sám autor asi nerozumie tomu, čo hovorí, alebo píše.

Rozhodol som sa „loviť“ takéto perličky a pranierovať.

Nabudúce pokračujeme…